Rok 2018 v kocke

Dobrý deň, ahojte. Na tento článok si brúsim zuby už asi pol roka a konečne prišiel čas, zhrnúť, čo sa stihlo zomlieť počas predošlých dvanástich mesiacov. Budem rada aj za spätnú väzbu, keďže som s vami už veľmi dlho nemala komunikáciu. Dúfam že v texte nebude chaos a podarí sa mi to zhrnúť jednoducho a zrozumiteľne.



Stredná škola - vysoká škola

Príde mi to ako sto rokov dozadu. Začiatkom roka všetci spolužiaci robili prijímačky na vysoké školy a ja som bola pevne presvedčená, že idem teoretickým smerom a nie umeleckým. Chodila som totižto na Strednú umeleckú školu a trochu som toho začínala mať plné zuby. Prvé dva roky boli pre mňa raj. Zameriavali sme sa na ručnú grafiku a ja som bola celý čas po lakte špinavá od farby. V tretiaku a štvrtáku sme sa však presunuli k počítačom a ku grafickému dizajnu. To sa mi páčilo čím ďalej, tým menej a strácala som záujem o umenie. Nakoniec som si ale povedala, že na jednu umeleckú si skúsim dať prihlášku. Bolo to spontánne. Rovnako ako prihláška na strednú. Napadlo mi, že ju dám a dala som ju. 

Medzitým som zmaturovala. Na dejiny výtvarnej kultúry som sa pripravovala už od januára, lebo som sa tešila, ako si to celé prejdem znovu a zosumarizujem si jednotlivé fakty. Z ostatných predmetov som moc starosti nerobila. Maturitná práca ma opäť nabudila na umenie, lebo som robila to, čo ma bavilo. Takže zo strednej som vychádzala s novou energiou do života, rozhodnutá na sto percent, že idem na umeleckú.

Prijímačky boli stres. Tri dni s tromi zadaniami, na ktoré som vôbec nebola pripravená. Bola som rada, že som zložila nejaké portfolio a ostatnému som nechávala voľný priebeh. Všetko to bol experiment a čudujem sa že to vyšlo, lebo to naozaj vyšlo.

Bývanie

Momentálne žijem v Čechách. Vyletela som z hniezda a som v Ostrave. Nie úplne najkrajšie mesto na život, ale dá sa to. Čím dlhšie tu bývam, tým viac pozitívnych a negatívnych stránok objavujem. Na jednej strane zbožňujem akí sú tu ľudia rázni, na druhej strane sa niekedy večer sama v električke bojím o svoj život. 
Tým najväčším plusom, ktorý preváži všetko zlé, je Miro, s ktorým som na byte. Je nám tam spolu dobre a to je všetko. 

Brigáda

... prišla veľmi spontánne. Na december v jednom kníhkupectve zháňali posilu a veselo som sa ponúkla, že pomôžem za pár šušňov na hodinu. To som ešte netušila, že ma očakáva rušný mesiac plný drámy a vzťahov na pracovisku. V skratke: Stretla som tam ľudí, akých som ešte nikdy nestretla a akých už hádam nikdy nestretnem. 
Pozícia vedúceho je zodpovedná práca a myslím, že niektorí ľudia na týchto pozíciách nemajú v povahe aby pracovali s ľuďmi, hlavne nie s ľuďmi ako som ja. Každopádne by som chcela povedať, že hádky nič nevyriešia a vždy je rozumnejšia rozvážna diskusia ako slepé vnucovanie názorov, nátlak a krik. Ja cez takéto veci veľmi rýchlo prešumím, ale poznám ľudí, ktorým konflikty výrazne ovplyvňujú a znepríjemňujú život a práve oni by ocenili ústretovosť a porozumenie, či už sa jedná o veľké témy ako je vierovyznanie alebo sexualita, či niečo jednoduchšie ako napríklad dochádzanie do práce autom. 

Rada by som poznala váš názor na jednu vec. Ako moc vám záleží na tom, či sa vám niekto pri prvom stretnutí predstaví alebo nie? Dáte na prvý dojem alebo si názor vytvárate postupne? Odpovede smelo píšte do komentárov. 

A star is born 

Áno. Zaslúži si samostatnú kapitolu v tomto článku. Tento film bol to najhoršie, čo som tento rok videla. Ospravedlňujem sa ak niekomu vyzradím dej, ale je mi to jedno. Nech sa na film pozerám z akejkoľvek strany, nevidím nič pozitívne. Možno Lady Gaga a ak niekto má rád žáner hudby, ktorá vo filme bola, tak v tej oblasti nič zlé nie je. Čo ma však zarazilo je fakt, že filmu utiekla pointa. A ešte viac ma zarazilo, že ju tam zrejme ani nikto nehľadal a nechal sa opantať pozlátkom všetkého ostatného. Vývoj mužskej hlavnej postavy smeroval od alkoholizmu ku smrti, čo je demotivujúce, beznádejné a na zatratenie. Vývoj ženskej hlavnej postavy je, aby si zahodil prirodzenosť a nechal sa slepo viesť trendmi a umelosťou, čo je demotivujúce, beznádejné, na zatratenie a ešte ma to aj pohoršuje. 

Prosím, na internete márne hľadám objektívne hodnotenia, poskytnite mi nejaké rozumné protiargumenty, prečo by tento film mal byť aspoň nezatratenia hodný. 


Knihy za rok 2018

Nakoniec sa dostávame ku literatúre, ktorá sa mi behom roka dostala do rúk. 
Najzaujímavejšou bola rozhodne kniha od Susan Sontag O fotografii, čo je odborný pohľad na fotografiu plný príkladov, myšlienok a citátov a mien.. náročné, no veľmi zaujímavé. 

Najhoršou knihou bolo ako inak, Na počiatku bolo koleso 2, ktoré v plnej sume stálo 90 centov a myslím, že to stojí ešte za menej. Kdektorá deviatačka si píše oveľa pútavejší denník ako toto pohoršujúce dievča. Bez myšlienky, skazená, otrasný slang, oproti prvému dielu nezaujímavé, žiaden rozvoj. Nová postava štíra bol len obyčajný feťák, ktorý hlavnú postavu skazil ešte viac ako bola.
Medzi slabšie kúsky tiež patrí Ja, Simon, priemerne sladký teen príbeh bez väčšieho prekvapenia.
Najlepšia kniha bude zrejme od mojej milovanej slovenskej autorky Marje Holecyovej, Korene hriechu. Ona je úžasný príklad toho, ako si predstavujem dobrého spisovateľa. Progres. Bolo to niečo úplne iné ako Mariotovi dediči, priviedla ma ku žánru, ktorý by som nikdy predtým nenavštívila a ukázala mi, že svet nepotrebuje byť fantasy, aby bol zaujímavý. Síce to boli intrigy, viera a sex, ale malo to dynamiku, pohltilo ma to a milovala som to.

Podarilo sa mi prečítať len 10 kníh, plánovala som viac, ale pri tom všetkom čo sa zomlelo za tento rok to považujem za úspech. Dúfam, že mi máte toho v komentároch veľa čo povedať, teším sa na odpovede. Krásny nový rok. 

2 komentáre:

  1. Konečne niekto, komu sa tiež nepáčilo A star is born! No, nebolo to dobré. Síce dokážem oceniť určité kinematografické prvky ako osvetlenie alebo to, že sa hudba hrala naživo, či herecké výkony, no príbehovo to bolo naozaj zlé... také umelé dliavenie emócií precitlivených divákov. Ľutujem peňazí, čo som vyhodila na lístok do kina. Ten nezmyselný koniec, to bolo voľačo strašné! Ide to úplne proti sebe. Keď som videla jednu z mojich spolubývajúcich v slzách, vravím jej; utri si slzy, odchádzame! xD Bohužiaľ sme zostali. Každopádne, páči sa mi, že si tomuto "skvostu" venovala v článku samostatnú kapitolu.

    Úplne si mi pripomenula môj prvý rok na výške, podľa mňa najlepší. Lebo v prvý rok je všetko také nové a človek má rád zmenu. No po čase si na to privykneš a už to bude len také normálne. Rutinné. Čo sa týka tvojej otázky; myslím, že záleží od okolností. Poteší to, ak sa mi niekto pri prvom stretnutí predstaví, to hej, ale závisí to od situácie, rovnako tak sa môžem pri prvom stretnutí prestaviť aj ja. Na prvý dojem sa snažím nedávať, keďže je klamlivý. A súhlasím s tým, čo si napísala, že niektorí ľudia na vedúcich pozíciach jednoducho nevedia, ako komunikovať s ľuďmi. Dúfam, že v súvislosti s tými témami ako vierovyznaním či sexualitou nepôsobili diskriminujúco, či? Lebo také by sa naozaj diať nemalo a v mnohých vyspelých krajinách sa z toho vyvádzajú pre diskriminujúceho ťažkopádne dôsledky.

    A krásny nový rok i tebe! Všetko dobré do budúcna! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. asi prvý človek ktorému sa to nepáčilo, som rada, že existuješ. na mojej škole rutina asi nehrozí, ale ten prvák je zatiaľ fajn.
      tvoj komentár ma hreje pri srdci, ďakujem.

      Odstrániť