o snívaní knižného kúta

Onedlho sa budem sťahovať do Ostravy, kam si budem brať celú svoju knižničku. Rozhodla som sa preto zapojiť do súťaže, v ktorej je možné vyhrať celý knižný kút, čo by mi pomohlo vyriešiť dilemu kam s knihami. Tuším, že v Ostrave ich bude pribúdať omnoho viac ako doteraz, pretože som už zistila, kde sídli predajňa Levné knihy, a tak pánbohpomáhaj peniažky moje.

o čitateľskej kríze

Keď som prvý krát počula o čitateľskej kríze, zamietla som všetky možnosti, že by sa mi niečo podobné mohlo stať. V kútiku duše ma však strašili otázky čo keby? ako dlho? prečo?
Prešli dva roky. Dva roky, kým sa mi podarilo prekonať moju nechuť k čítaniu.

o knihách

Dlhú dobu som na túto tému nemal ako prispieť. Moje najväčšie lásky som odsunul bokom, bez jediného dôvodu. Mal som ich dosť. Do života mi vnikali nové aspekty, ako napríklad reálny život a nevedel som tieto dve veci skĺbiť. Dokonca som opustil aj svoj predošlý blog a stratil som samého seba v prúde bytia. Márne som hľadal, nazerajúc do každého kúta svojho srdca, prechádzajúc všetkými chodbami svojej povahy, predsa len som sa vrátil späť. Sem patrím, tu sa cítim ako doma, tu som sebou samým.

Momentálne čítam knihu od mojej milovanej slovenskej autorky, Marje Holecyovej, a to Korene hriechu. (Dlhú dobu som myslel, že je to Korenie hriechu.) Zbožňujem, ako píše. V niekoľkých vetách ma dokáže odrezať od reality a ponoriť ma do deja. Obdivujem jej zlaté prstíky. Síce milujem časové radenie príbehu, momentálne nemám chuť na jemnú erotiku, ktorú tu nachádzam, avšak milujem ju tak či tak.

Mal som tú povestnú čitateľskú krízu. Vždy som myslel, že u mňa to môže byť maximálne mesiac bez knihy. Odvtedy ubehli pekné dva roky. Zistil som, že existujú ľudia, ktorí čítajú a milujú knihy oveľa viac ako ja (bol som zaslepený vlastnou pýchou). A tak sa teraz skromne označujem za nesmelého začiatočníka. Sám neviem, čo som to robil so svojim životom, keď som myslel, že v jednom kuse čítam, a pritom vôbec nie. Preto je dobre, že táto kríza nastala a vyviedla ma z týchto omylov. Stále si nemyslím, že je pochovaná definitívne, no moja nekonečná túžba čítať stále ďalej príbeh o Loriane mi dala nádej a chuť podeliť sa s vami o moju radosť. 

kúpeľňa

keď som sám, záchodová doska zostane vždy hore, lebo ju nemá kto zložiť, toaletný papier sa nemynie, kým nespláchnem posledný kus a zubná pasta v umyvadle z pondelka, je tam aj vo štvrtok.
a potom, keď sme štyria, som rád, že so mnou dýchajú vzduch.. ale zrazu sa všetko rýchlejšie mynie, kúpeľňa je stále obsadená, teplá voda v kanáli a mokré kachličky, či otvorené okno.

naozaj som rád, že prídu, na druhej strane to neviem vystáť.

30 dní - 08

keď som smutný

zo začiatku sa tvárim, že nie som. premýšľam nad temnými veciami ako budúcnosť, škola, boh... vtedy si uvedomujem všetko zlé a bezvýznamné na tomto svete. zároveň to ale nie je len smútok, ale aj stres a strach a beznádej a
dá sa mi spať, nedá sa mi pracovať, dá sa mi ležať, nedá sa mi ani pozerať film. a tak ležím a nespím, pozerám do tmy a plačem. často premýšľam prečo. často si neviem odpovedať.
keď už samého seba neviem zniesť, presuniem sa na blog, môj virtuálny domov.

30 dní - 07

dnešná doba

depresia, smútok, stratený smer, rozbitá cesta, slepá ulička... hovor tomu akokoľvek. povieš si, že je to začarovaný kruh, ale je prerušený, jeho koniec vedie na smetisko. kopu plnú odpadkov. brodíš sa ňou, normálny život je vysoko nad tebou.

30 dní - 06

hudba

mám rád hudbu, ale čo môžem o tom písať? iné romány na jej účet boli písané, moje prosté slovo nepovie všetko to, čo chcem, že ju nenávidím, ale porebujem. že ju milujem, no nepotrebujem ju...